Knihy nie sú luxus alebo Keď požiarnici nehasia požiare, ale pália knihy

Rôzne

My, pracovníčky a pracovníci Ústavu svetovej literatúry SAV, sme pobúrení návrhom radikálne zvýšiť DPH na knihy, ktorý povedie k nedostupnosti kníh pre ešte väčšiu časť spoločnosti ako doteraz. Väčšina krajín EÚ uplatňuje zníženú sadzbu DPH na knihy práve preto, aby ich ľuďom čo najviac prístupnila. Knihy nie sú luxus, ale potreba, preto žiadame vládu o prehodnotenie tohto návrhu. #knihy23percent #bohatstvo #knihaniejeluxus

„Kto bráni prístupu ku knihe, má za cieľ kultúrnu degradáciu spoločnosti.“ (Dr. Judit Görözdi)

„Plán zvýšenia DPH na knihy z 10 na 23 percent a jeho cynické zdôvodnenie smerom k verejnosti nezakryte odhaľujú pohŕdavý postoj ministra financií SR voči kultúre čítania a zároveň svedčia o nepochopení elementárnych funkcií, ktoré knihy plnia v procese rozumového i morálno-občianskeho rozvoja človeka, a to počas celého jeho života. Stotožňovanie ľudí čítajúcich, resp. kupujúcich knihy so sociálnou vrstvou bohatých vytvára nebezpečné klišé, ktoré má ospravedlniť dlhodobú kultúrnu, morálnu a ekonomickú stagnáciu slovenskej spoločnosti, do ktorej ju vedie garnitúra obmedzených politikov.“ (Prof. Adam Bžoch)

„Okrem zvýšenia DPH je momentálne knihám venovaná neželaná pozornosť aj kvôli výroku ministra financií, že sú doménou bohatších vrstiev obyvateľstva. Toto vyjadrenie je útokom na samotný intelekt človeka a nesmie ostať bez spoločenskej odozvy. Do procesu čítania knihy a s ním spojeného čerpania nových poznatkov, povznesenia osobnosti či zveľaďovania kultúrneho prostredia, ktorého sme každý súčasťou, je neprípustné zjednodušujúco vťahovať  sociálne rozdiely. Argumentácia, že knihy kupujú najmä bohatí, je urážkou všetkých sociálnych vrstiev a vytvára pôdu pre spoločenské rozbroje a nevraživosť voči intelektuálnej rozhľadenosti, ktorá nemá nič spoločné s majetnosťou jednotlivca.

V dystopickom románe Raya Bradburyho 451 stupňov Fahrenheita požiarnici nehasia požiare, ale pália knihy. Poznatky v nich sú neželané a ľuďom sú podsúvané len plytké správy. Podobné príbehy, ktoré možno nájsť aj v ďalších knihách, nás musia utvrdiť v ich ochrane a uznaní, že minister má pravdu len v prípade, ak bohatstvo človeka vidí v jeho jedinečnom myslení.“ (Adam Škrovan, doktorand)

Spoločná knižnica Ústavov slovenskej a svetovej literatúry. Foto: M. Bugárová

Ivan Šuša: K typológii a recepcii spoločenskovedných textov Umberta Eca

Podujatia, Pozvánky

Hosťovská prednáška
K typológii a recepcii spoločenskovedných textov Umberta Eca

Ivan Šuša
(Katedra romanistiky FiF UK v Bratislave)

25. septembra 2024 (streda) o 10.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online

Prednáška sa uskutoční v rámci výskumného projektu APVV Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí.

Link na pripojenie cez Zoom
https://us06web.zoom.us/j/85078644323?pwd=2XdI7XVwHD3mauMwKOJQOCyX8ww9Dk.1
Meeting ID: 850 7864 4323
Passcode: 132719

Nosná osobnosť talianskej literatúry druhej polovice 20. storočia – Umberto Eco – je okrem slávneho bestselleru Meno ruže aj tvorcom stoviek esejí, úvah, novinových článkov a prednášok, v ktorých približuje viaceré nadčasové spoločensko-civilizačné témy. Vo výskumnej oblasti patrí k neochvejným popularizátorom vedy, najmä v oblasti literatúry, filozofie, estetiky, jazyka (semiotiky) a ďalších disciplín. Prednáška sa zameriava na Ecove práce, ktoré prepájajú jeho vedecký a umelecký svet. Ide o texty o človeku, spoločnosti a kultúre, zhmotnené prevažne do esejistických prác a viaceré spoločenskovedné texty z vybraných oblastí, podané vhodnou formou rozličným cieľovým skupinám čitateľov. Prednášajúci neobíde ani tému žánrovej klasifikácie a interdisciplinárnych presahov, priblíži typológiu týchto textov a ich prítomnosť v slovenskom, resp. českom prijímajúcom prostredí.

Doc. PhDr. Ivan Šuša, PhD. (1979)  vyštudoval na Filologickej fakulte UMB v Banskej Bystrici kombináciu taliansky jazyk a kultúra – slovenský jazyk a literatúra; doktorandské štúdium literárnej komparatistiky absolvoval Pokračovať na Ivan Šuša: K typológii a recepcii spoločenskovedných textov Umberta Eca →

Medzinárodné kolokvium Humanitné vedy v preklade – preklad humanitných vied. Otázky transferu a recepcie

Podujatia, Pozvánky

Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., organizuje v spolupráci s Filozofickou fakultou UK
15. a 16. mája 2025 medzinárodné kolokvium Humanitné vedy v preklade – preklad humanitných vied. Otázky transferu a recepcie. Kolokvium je súčasťou výskumného projektu APVV Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí.  Pracovné jazyky podujatia sú angličtina
a francúzština. Na vaše abstrakty  čakáme  najneskôr  do  30. novembra 2024.

Výzva na príspevky / Appel à communication / Call for Papers

Formulaire d’inscription / Application Form

Záznam z prednášky: Zsolt Czigányik – Utopia in Central Europe

Zsolt Czigányik je docentom na Katedre anglistiky na Univerzite Eötvösa Loránda (ELTE) v Budapešti a vedúci výskumného tímu Democracy in East Central European utopianism (Demokracia v utopizme stredovýchodnej Európy), ktorý je financovaný nadáciou Gerda Henkel Foundation na Stredoeurópskej univerzite. Je tiež tajomníkom Utopian Studies Society (Spoločnosti pre výskum utópie). Jeho výskumným zameraním sú moderná utopická a dystopická literatúra. Prinášame vám záznam hosťovskej prednášky, ktorú 24. apríla 2024 predniesol na pôde Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i..

Utópia sa nachádza v priestore nikoho medzi literatúrou, sociálnou filozofiou a spoločenskými vedami, kde sa prelínajú literárne a sociopolitické faktory. Podľa historika Pétera Hanáka je stredná Európa regiónom, kde sa realita a utópia odjakživa miešali. Zsolt Czigányik vo svojej prezentácii skúma oba koncepty: ako utopické literárne diela odrážajú spoločenskú a politickú realitu a ako bol tento žáner, ktorý vznikol v západnej Európe, prijatý a rozvíjaný v našom regióne. Na základe vlastného výskumu anglickej a maďarskej utopickej literatúry v stručnosti načrtáva, ako rozumie pojmu utópia a neustále sa meniacemu označeniu stredná Európa ako priestoru na pomedzí Východu a Západu. Záznam prednášky v anglickom jazyku nájdete TU.

Hosťovská prednáška: The Body Aesthetics in The Literary Mind and the Carving of Dragons: From the Unity of Form and Spirit to the Humanization of Literary Theory

Podujatia, Pozvánky

V stredu 11. septembra navštívia náš ústav kolegyne a kolegovia z oblasti literárnej komparatistiky zo Sečuánskej univerzity v Číne. Svoju prácu predstavia v dvoch prednáškach: Profesor Shunqing Cao, docentka Peina Zhuang a doktorandka Liu Shishi budú hovoriť o koncepte tela v diele Wen-sin tiao-lung (Literárna myseľ a vyrezávanie drakov) a vo filozofických koncepciách Čuang-cʼ a Platóna.

Hosťovská prednáška / Guest lecture
The Body Aesthetics in The Literary Mind and the Carving of Dragons: From the Unity of Form and Spirit to the Humanization of Literary Theory / Estetika tela v diele Literárna myseľ a vyrezávanie drakov: Od jednoty formy a ducha k humanizácii literárnej teórie

Prof. Shunqing Cao a Liu Shishi
(Sečuánska univerzita)

11. september 2024 (streda) o 10.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť, v angličtine

Cieľom prednášky bude preskúmať, ako koncept tela v diele Literárna myseľ a vyrezávanie drakov (ďalej Wen-sin tiao-lung; čes. Duch básnictví řezaný do draků. Teoretická báseň v próze, 1999, prel. O. Král) predstavuje jedinečnú perspektívu v čínskej literárnej teórii, ktorá spája literárne diela s ľudskými fyziologickými štruktúrami, ako sú forma, duch, krv, čchi a orgány, a vytvára „heterogénny izomorfizmus“ v poetike. Podľa jeho autora Liu Sie majú literárne diela podobne ako ľudské telo jedinečnú „formu“ a „ducha“. Tento názor je hlboko ovplyvnený tradičnou čínskou „filozofiou skúsenosti“, kde štýl a podstata poézie zodpovedajú fyzickým vlastnostiam ľudského tela. Prostredníctvom tejto analógie je literárna tvorba nielen duševnou činnosťou, ale aj rozšírením telesného správania, čím sa dosahuje spojenie emócií a štýlu, čo rezonuje s myšlienkou, Pokračovať na Hosťovská prednáška: The Body Aesthetics in The Literary Mind and the Carving of Dragons: From the Unity of Form and Spirit to the Humanization of Literary Theory →

Hosťovská prednáška: On the Comparison of Zhuangzi and Platoʼs Views on the Body

Podujatia, Pozvánky

V stredu 11. septembra odznejú v rámci návštevy zo Sečuánskej univerzity v našom ústave dve prednášky, prvú prezentujú prof.  Prof. Shunqing Cao a Liu Shishi, a aj druhá v poradí sa venuje konceptom tela.

Hosťovská prednáška
On the Comparison of Zhuangzi and Platoʼs Views on the Body / O porovnaní Čuang-cʼ a Platónových názorov na telo

doc. Peina Zhuang
(Sečuánska univerzita)

 

11. september 2024 (streda) o 11.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť

Filozofické ideály Čuang-cʼa Platóna ako dvoch najromantickejších postáv v dejinách východnej a západnej filozofie vykazujú pozoruhodné podobnosti. Obaja žili v rovnakom čase v kľúčovom období, prežívali nepokoje a premeny a boli svedkami rozkvetu a zrážok civilizácií. Obaja sú presvedčení idealisti a pre potomkov vytvorili romantické svätyne ducha a poetické filozofické koncepcie. Telo považujú za syntézu fyziológie a ducha. Okrem toho obaja vyjadrujú hlbokú náklonnosť k duchovnosti tela, dokonca zasvätili svoj život úsiliu o duchovnú slobodu a krásu. Pri bližšom skúmaní je však zrejmé, že Čuang-cʼ a Platón majú na telo zásadne odlišný pohľad. Hoci obaja zdôrazňujú zloženú povahu tela a usilujú sa o estetiku duchovnej transcendencie presahujúcej fyziológiu, ich koncepcie sa výrazne rozchádzajú v definíciách ducha (duše) a formy (tela), ako aj v chápaní určenia ducha (duše) a formy (tela). Prednáška bude podrobne analyzovať primárne klasické texty v kombinácii s relevantnou literatúrou z východných aj západných zdrojov s cieľom porovnať a konfrontovať Čuang-cʼ a Platónove pohľady na kultúru tela a z toho vyplývajúce praktické dôsledky.

Peina Zhuang je docentkou a školiteľkou doktorandského štúdia porovnávacej literárnej vedy na Sečuánskej univerzite. Medzi jej výskumné záujmy patrí porovnávacia literárna veda, medzikultúrne štúdie a prekladateľstvo.

In English: https://usvl.sav.sk/wp/?p=8425&lang=en

Mircea Cărtărescu po tretí raz v preklade Evy Kenderessy

Správy, Knihy

„Najúspešnejší, najoceňovanejší a najprekladanejší rumunský autor, ktorý však rozhodne nepatrí medzi spisovateľský mainstream“ – takto bol Mircea Cărtărescu (1956) uvedený slovenskému publiku v doslove prekladu jeho prozaickej prvotiny, zbierky poviedok Nostalgia (BRAK 2016, prel. M. Miklušičáková, E. Kenderessy). Po preklade monumentálneho surrealistického, filozoficko-špekulatívneho románu Solenoid (BRAK 2020, prel. E. Kenderessy) vychádza v slovenčine autorova najnovšia zbierka poviedok Melanchólia (BRAK 2024, prel. E. Kenderessy). Cez prizmu detí, temer rozprávkovými tónmi v nej autor „nahmatáva“ spôsoby ľudského bytia v osamelosti, čo okrem uvedomovania si sveta naokolo poodhaľuje najmä svet seba, vnútorný svet pocitov spojených s bohatou predstavivosťou aj telesnosťou.

Škoda, že nejedna recenzia zabúda pri chvále autorovho jazyka na prostú skutočnosť, že rumunský spisovateľ nepíše po slovensky – pre Dalfara to našťastie neplatí:

„Mircea Cărtărescu však aj v treťom vynikajúcom slovenskom preklade Evy Kenderessy dokazuje, že jeho silné texty tvrdohlavo vystavané na tých najosobnejších fascináciách a fóbiách dokážu poslúžiť ako zrkadlo odrážajúce nielen autorovo, ale aj čitateľovo najvnútornejšie ja.“

Prekladateľka je vedecká pracovníčka Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., rumunistka a redaktorka časopisu World Literature Studies. 

 

Štúdia Terézie Guimard: Bertrand Westphal a teória geokritiky

Správy, Knižnica online, Doktorandské štúdium

V druhom tohtoročnom čísle časopisu Slovenská literatúra vyšla štúdia doktorandky Terézie Guimard  Bertrand Westphal a teória geokritiky (úvodné poznámky k téme):

Mimoriadny dôraz, ktorý sa v súčasnosti pripisuje interdisciplinárnemu prístupu vo vedeckom skúmaní a zároveň dôležitosť, ktorá sa od priestorového obratu pripisuje priestoru, sa pretavili aj do myslenia o literárnom priestore. Z hľadiska súčasnej literárnej vedy je teória geokritiky francúzskeho literárneho vedca Bertranda Westphala zaujímavá práve v zmysle jej interdisciplinarity a geocentrizmu. V úzkom spojení s antropológiou, geografiou, históriou či kultúrnymi štúdiami definuje B. Westphal geokritiku ako poetiku interakcií medzi literatúrou a ľudským priestorom. Venuje sa tiež štúdiu vzťahov medzi fiktívnymi a skutočnými svetmi literárnych diel a ich sociálnym a geografickým kontextom, pričom verí, že práve oni môžu ovplyvňovať formovanie kultúrnych identít. Článok podrobne predstavuje teóriu geokritiky, jej hlavné východiská a princípy s cieľom inšpirovať budúci výskum, ktorého predmetom by mohlo byť formulovanie geokritickej analýzy. Celú štúdiu si prečítajte TU.

#nacomijedoktorandskestudium Témou dizetačnej práce T. Guimard pod vedením školiteľky J. Truhlářovej je Urbánny a sociálny priestor Paríža v románe druhej polovice 19. storočia (tvorba Emila Zolu).

Adam Bžoch o Kafkovi

Rôzne

Germanista Adam Bžoch odpovedal v ankete Knižnej revue 6/2024 pri príležitosti stého výročia úmrtia Franza Kafku na otázku, čo preňho tento mimoriadny literárny zjav znamenal:

 

 

 

Ako dieťa z prekladateľskej rodiny som vedomosti o Kafkovi nasával s materským mliekom pri rodinných nedeľných obedoch, k skutočnej iniciácii Kafkom však u mňa došlo až v šestnástich rokoch vďaka prečítaniu jeho poviedky Premena, ktoré, pravda, nasledovalo po zhltnutí takmer kompletného Camusa, Škvoreckého šesťdesiatych rokov, Kunderovho Žartu a Američanoch J. Hellera, T. Capoteho, K. Vonneguta. Premena spôsobila, že sa mi v okamihu dosiaľ známy svet zložil do fatálneho, no veľmi zmysluplného celku, v ktorého centre sa ocitlo zraniteľné Ja, vystavené zlovôli okolia. Kafka v tomto zmysle utváral nie moje estetické, ale intelektuálne, spoločenské a politické vedomie, v mladom veku podnietil kriticizmus a citlivosť voči všetkým náznakom násilia, nátlaku a manipuláciám. Nikdy som nerozumel pokusom o ospravedlňujúco optimistický výklad Kafku (podľa mňa je scestný), ani obrane tohto veľkého skeptika poukazovaním na jeho humorné stránky.

Kvintesencia Kafku tkvie v dôslednom, podľa môjho názoru sekulárnom pesimizme: Tento autor vedel a ako prvý jasne ukázal, že človek vytvoril zlý svet a logicky sa sám stáva jeho obeťou; čím skôr si to s Kafkom uvedomíme, tým skôr sa týmto skutočnostiam naučíme filozoficky i prakticky čeliť. Myslím, že tak ako čítanie Kafku v 60. rokoch pomáhalo z hľadiska indivídua porozumieť stalinizmu i holokaustu, dnes pomáha pochopiť monštruóznosť putinizmu i pokročilých, rafinovaných foriem dehumanizácie v postindustriálnych spoločnostiach. Paradigmou Kafkovho rozumenia sveta je nepochybne jeho román Proces, filozoficky a umelecky jedno z najdokonalejších literárnych diel vôbec, ktoré stojí na jednej úrovni s Danteho Božskou komédiou a Shakespearovým Hamletom. Jozef K., hlavný (anti)hrdina tohto otriasajúceho príbehu, je bohužiaľ dodnes potenciálne každý z nás, vrátane všetkých mocných tohto sveta. Ani pre nich nie je tento svet bezpečný. Kafka tým, že straší, varuje. To je základné posolstvo, ktoré som od Kafku prijal v mladosti, keď som ho ako gymnazista čítal v škole pod lavicou, a dodnes ho pri každej príležitosti šírim ďalej.

*Perla Bžochová preložila do slovenčiny Kafkove tri románové fragmenty – Proces, Zámok, Amerika.

The Current Role of Comparative Literature / Súčasná úloha literárnej komparatistiky

Rôzne

Ako vidia úlohu literárnej komparatistiky vedci a vedkyne z Európy a USA? Aké sú jej hlavné výzvy v posledných troch desaťročiach? Ako ovplyvňuje ich prístup ku komparatistike miesto, kde pôsobia?

Prečítajte si odpovede, ktoré časopisu Svět literatury/World of Literature poskytli Bernard Franco, Marina Grishakova, Ben Hutchinson, Marko Juvan, Marie-Françoise Melmoux-Montaubin, Gisèle Sapiro, Haun Saussy, Josef Vojvodík, ako aj náš kolega Róbert Gáfrik, z ktorého odpovedí vyberáme:

„I would like to see more focus on interculturality and comparative poetics (as the current role of comparative literature most famously suggested by Earl Miner) in comparative literature in the future. Interculturality, which refers to mutually respectful interaction and dialogue between people from different cultures, is in my opinion a better basis for literary research than the one offered by the current world literature studies founded on the worldsystem theory. I also believe that comparative poetics is a needful project, as it addresses the most fundamental presuppositions about literature.“

Čítajte ďalej: https://svetliteratury.ff.cuni.cz/wp-content/uploads/sites/14/2024/07/Bernard_Franco_et_al_147-156.pdf

V novom čísle Světa literatury nájdete aj blok venovaný dielu Franza Kafku, ako aj ďalšie zaujímavé štúdie: https://svetliteratury.ff.cuni.cz/magazin/2024-xxxiv-69/